Detská hra bola vždy pre psychológov, učiteľov, vedcov, ale i rodičov tak trochu záhadou. Vieme pomenovať rôzne druhy hier, predpokladáme na čo slúžia alebo ako prebiehajú, ale podstata ich vzniku zostáva známa len detskému svetu. Isté je však oddávna jedno a to, že prostredníctvom hry deti získavajú vedomosti o svete.
Majú teda deti pri hre potrebu sa zabaviť alebo víťaziť? Aká je ich motivácia?
Vedci z katedry psychológie Harvardskej univerzity skúmali správanie sa detí pri hrách, ktorých cieľom bolo víťazstvo v porovnaní s hrami, hranými len pre zábavu.
Prostredníctvom výskumu prišli na zistenia, ktoré neskôr vysvetľuje pedagogička Elizabeth Bonawitz vo svojej štúdií:
Keď bola detská hra motivovaná jasným víťazstvom, deti boli v hre síce dôslednejšie, ale preferovali menej náročné úlohy. Keď hra bola predostretá ako zábava, deti sa odvážnejšie púšťali do náročných úloh, dávali si vyššie ciele a boli viac ochotné zdolávať prekážky.
Pri hraní sa sledovali vedci potrebu vnútornej motivácie. Keď sme zvedaví, prirodzene skúšame nové veci, „hráme sa“, experimentujeme, pri tom si niečo napríklad prečítame, skúšame zostaviť a výsledkom je vlastný objav. Aj keď cieľom hry nie je vždy učiť sa, samotná hra môže byť cestou k naučeniu sa niečoho nového, ale aj potešením, pretože pri nej máme možnosť byť kreatívny.
Zaujímavým zistením bolo taktiež, že aj keď hra bola tvorená za účelom víťazstva, deti si pri hre vyžadovali stále jej zábavnú stránku, napríklad hoci ich cieľom bolo vyhrať, pri hre si volili farebnejšie kocky pred obyčajnými, alebo rozprávkové figúrky pred klasickými. Pri budovaní skúšali nové prvky v stavebniciach (magnety, skrutky). Svet hry je stále aj svetom fantázie.
Keď už sa vedci zamerali na motív hry, zistili, že hra samotná je dostatočným motivačným prvkom. Napriek názorom niektorých odborníkov, že hra by nemala byť učením, v posledných rokoch a aj v danej štúdií sa ukazuje, že hrou sa deti nie len učia ale sú ochotné vďaka nej čeliť výzvam, alebo cez ňu prekonávajú prekážky a sú podnecované k lepším výkonom.
Svet hier otvára deťom možnosti ako objavovať nové veci, alebo prehlbovať známe fakty.
Bonawitz dodáva na záver svojej štúdie odkaz: Správne zvolená hra podporuje učenie sa, osobný rast a vývoj a to nielen u detí. Otvára nám more možností ako na to. Počuli ste už niekedy aj od dospelých vety ako: Len som sa tak hral a podarilo sa mi toto, alebo prišiel som na to, keď som sa hral. Hra je totiž oddávna základom ľudského rozvoja. Preto objavujme svet hravo!
ZDROJE: